• Konzervačné látky v kozmetike – účinky a oblasti použitia

• Ktoré konzervačné látky je možné v kozmetike použiť?

• Kozmetika bez konzervačných látok – je to možné?

• Parabény v kozmetike – škodlivé, alebo účinné?

• Organohalogénové zlúčeniny a uvoľňovače formaldehydu v kozmetike

Konzervačné látky predlžujú trvanlivosť kozmetických prípravkov svojim germicídnym účinkom a účinkom inhibujúcim rast zárodkov. Po otvorení sú kozmetické prípravky neustále vystavené pôsobeniu baktérií. Do nádobiek, téglikov a túb sa dostávajú zárodky zo vzduchu, z prstov a štetcov. Konzervačné látky bránia množeniu mikroorganizmov, a tým chránia prípravok pred predčasným pokazením.

Konzervačné látky v kozmetike pôsobia rôznymi spôsobmi:

• Niektoré konzervačné látky napádajú priamo bunky mikroorganizmov a narúšajú ich metabolizmus. Tým bráni ich rastu a rozmnožovaniu.

• Iné konzervačné metódy naopak vytvárajú pre zárodky nepriaznivé životné podmienky, takže sa nemôžu ďalej množiť.

• Rozhodujúcu úlohu pri konzervácii hrá hodnota pH kozmetického prípravku. Väčšine zárodkov sa darí najlepšie pri hodnotách pH medzi 6 a 7,5. Z tohto dôvodu sa mnoho kozmetických prípravkov upravuje na nízku hodnotu pH (tento princíp konzervácie sa používa aj pri nakladaní zeleniny do kyslého nálevu).

• Kozmetické výrobky by mali byť skladované na suchom, tmavom a predovšetkým chladnom mieste. Teplota má totiž významný vplyv na trvanlivosť výrobku. Pri nízkych teplotách sa rast zárodkov obvykle spomaľuje, zatiaľ čo pri vyšších teplotách sa zárodkom darí.

V kozmetike je možné používať iba konzervačné látky povolené vyhláškou o kozmetických prípravkoch. Zoznam konzervačných látok vo vyhláške zahŕňa látky, ktoré možno použiť, aj ich koncentračné limity a obmedzenia použitia.

Niektoré konzervačné látky sú napríklad vhodné na použitie v krémoch a šampónoch, ale nie v zubných pastách a ústnych vodách. Stanovená maximálna koncentrácia pre použitie vychádza zo štúdií tolerancie a toxikologických správ. Okrem konzervačných látok uvedených v nariadení o kozmetických výrobkoch existujú látky, ktoré majú konzervačný potenciál ako vedľajší účinok. Napríklad esenciálne oleje z anízu alebo tymianu môžu prirodzeným spôsobom podporovať trvanlivosť kozmetických prípravkov. Konzervačný účinok má napríklad zvlhčovacia látka a rozpúšťadlo propylénglykol. Konzervačný účinok môžu mať aj éterické oleje, ktorým by sa však mali vyhýbať tehotné ženy, malé deti alebo osoby s citlivou pokožkou kvôli potenciálnemu riziku podráždenia kože.

Aby sa baktérie mohli množiť, potrebujú vodu. Voda sa nachádza takmer vo všetkých kozmetických prípravkoch. Aby bola zaručená trvanlivosť, je použitie konzervačných látok obvykle nevyhnutné. Bez konzervačných látok sa zaobídu iba prípravky bez vody (napríklad čisté oleje). Tie sa síce môžu aj tak pokaziť, ale nie je to spôsobené množením mikroorganizmov, ale tým, že v nich obsiahnuté tuky zožlknú.

Ani výrobky s vysokým obsahom alkoholu obvykle nie je potrebné dodatočne konzervovať. Etanol ako najznámejší zástupca alkoholov má konzervačný účinok od aplikačnej koncentrácie 15 až 20 %. Okrem toho možno obvykle upustiť od použitia konzervačných látok v kozmetike s vysokou alebo nízkou hodnotou pH (nad pH 8 alebo pod pH 4). Keďže však tieto hodnoty pH nie sú príliš priaznivé pre pokožku (fyziologická hodnota pH pokožky je 5,5 – 6,5), takéto výrobky sa vyrábajú len zriedka. Výnimkou sú ondulačné produkty, depilačné krémy (pH 8 až 9) a vysoko kyslé peelingy s ovocnými kyselinami (pH 3 až 4).

Parabény, ktoré sa v kozmetike používajú kvôli svojim antimikrobiálnym účinkom, majú pre priemysel veľký význam. Na jednej strane majú parabény široké spektrum účinnosti (pôsobia proti veľkému množstvu rôznych zárodkov), na druhej strane sú lacné, ľahko spracovateľné a veľmi účinné. Sú tiež považované za dobre znášané pokožkou. V kozmetike sú povolené nasledujúce parabény:

• ethylparabén

• methylparabén

• propylparabén

• butylparabén.

V posledných rokoch sa parabény v kozmetike dostali do nevôle. Hovorí sa, že majú účinok podobný ako hormóny, čo by mohlo mať negatívny vplyv na hormonálnu rovnováhu človeka. Zatiaľ sa však toto podozrenie nepodarilo dostatočne preukázať. Vzhľadom na nedostatok údajov bolo v roku 2014 zakázané používanie predtým povolených parabénov izopropylparabénu, izobutylparabénu, pentylparabénu, benzylparabénu a fenylparabénu. Bola znížená maximálna povolená koncentrácia propylparabénov a butylparabénov.

Podľa vyhlásenia Spolkového úradu pre hodnotenie rizík nepredstavujú parabény, ktoré sú stále povolené, pri dodržaní maximálneho povoleného koncentračného limitu žiadne zdravotné riziko. Rôzne štúdie vraj preukázali, že hoci existuje účinok podobný pôsobeniu hormónov, je tento účinok veľmi závislý na koncentrácii použitých parabénov a výsledky štúdií na zvieratách nemožno úplne preniesť na človeka.

Parabeny se často používají v kombinaci s konzervační látkou fenoxyethanolem. Ten dodatečně podporuje antimikrobiální účinek parabenů a jejich koncentrace tak může být snížena. Fenoxyethanol lze v kosmetice používat také samostatně nebo v kombinaci s jinými konzervačními látkami.

Parabény sa často používajú v kombinácii s konzervačnou látkou fenoxyetanolom. Ten dodatočne podporuje antimikrobiálny účinok parabénov a ich koncentrácia tak môže byť znížená. Fenoxyetanol možno v kozmetike používať aj samostatne alebo v kombinácii s inými konzervačnými látkami.

Ako alternatívu k parabénom používa mnoho výrobcov methylizothiazolinon (MIT). Táto konzervačná látka, ktorá je tiež veľmi účinná, však u mnohých ľudí vyvoláva alergické reakcie. Z tohto dôvodu európska asociácia výrobcov ekologicky kontrolovanej kozmetiky odporučila obmedziť používanie MIT na výrobky, ktoré nezostávajú dlho na pokožke, ako sú šampóny a sprchové gély. K dnešnému dňu sa MIT môže používať vo všetkých kozmetických prípravkoch až do koncentrácie 0,01 %.

Ak hľadáte kozmetiku bez parabénov, siahnite po tej prírodnej. Tá sa spolieha na prírodné konzervačné látky, z ktorých niektoré môžu byť použité aj v potravinách a sú považované za neškodné. Zástupcami týchto prírodných konzervantov sú benzoan sodný, sorban draselný, kyselina salicylová, kyselina benzoová a kyselina dehydrooctová, ktoré sa v prírode vyskytujú v mnohých druhoch ovocia a rastlín.

Okrem parabénov a prírodne identických konzervačných látok sa v kozmetike používajú aj tzv. organohalogénové zlúčeniny a uvoľňovače formaldehydu. Organohalogénové zlúčeniny možno v zložení rozpoznať podľa predpôn ako „chlór-“, „jód-“ alebo „bróm-“. V niektorých prípadoch sa však skrývajú aj za synonymami. Použitie týchto zlúčenín je tiež predmetom diskusií, pretože niektoré z nich majú vysoký alergénny potenciál a sú podozrivé z karcinogenity. Typickými zástupcami organohalogénových zlúčenín sú napr.:

• triclosan,

• climbazol,

• jódopropynylbutylkarbamát (IPBC),

• chlorofenín,

• chlórhexidín,

• brómchlórfen.

Uvoľňovače formaldehydu majú v kozmetike aj antimikrobiálny účinok. Táto skupina látok často vyvoláva alergické reakcie a je podozrivá z nebezpečnosti pre zdravie. Trendom v kozmetickom priemysle v posledných niekoľkých rokoch je však výrazné obmedzenie používania uvoľňovačov formaldehydu. Medzi používané sa radí:

• DMDM hydantoín,

• polyquaternium-15,

• diazolidinyl urea,

• imidazolidinyl urea,

• 2-brómo-2-nitropropán-1,3-diol,

• 5-brómo-5-nitro-1,

• 3-dioxane,

• metyldibromo glutaronitrile,

• hexamidín-diisetionát,

• hydroxymetylglycinát sodný.